Povaha
Povaha beaucerona sa pre jej špecifickosť nedá charakterizovať niekoľkými vetami. Vyznačuje sa viacerými vlastnosťami, ktoré treba aspoň v krátkosti popísať. V prvom rade je to plemeno nesmierne inteligentné s výbornou pamäťou. Beauceron dokáže perfektne zvládať najrôznejšie úlohy a to, aby to boli tie, ktoré mu zadáme my a nie on sám, záleží predovšetkým na našom prístupe (bližšie pozri výchova a výcvik). Ďalšou z jeho vlastností je vysoký temperament. Toto plemeno má obrovské zásoby energie a má pomerne značné nároky na jej vybitie (v tom je veľmi podobný dobermanovi). Vysoký temperament však poskytuje množstvo výhod - pes pracuje radostne, okamžite reaguje na povely a pôsobí živým a radostným dojmom. Charakteristická je preňho i jeho naviazanosť na jedného pána. Mal by ho cvičiť len jeden človek, hoci miluje celú rodinu. Svojho pána rešpektuje a ak k nemu zvolí správny prístup, tak ho zbožňuje. Neznamená to, že by sa jeho pán nemohol vybrať bez psa na niekoľkotýždňovú dovolenku, pokiaľ sa o jeho štvornohého priateľa postára rodina, je to v poriadku. Beauceron však bude čakať a radosť po príchode pána je obrovská. Ďalšou z vlastností beaucerona je jeho vytrvalosť. Ak je správne motivovaný dokáže pracovať veľmi dlho a je vytrvalým ako na stope, tak i pri obrane. Dôležitá črta, ktorá musí byť v jeho povahe prítomná je odvaha a ochota chrániť pána. Základom pre ňu je správne vedenie psa od šteňacieho veku. Správne vychovaný beauceron musí byť v každom prípade pes, ktorý je schopný tvrdo chrániť svojho pána, ak to okolnosti vyžadujú. S už spomínanou vysokou inteligenciou súvisí i schopnosť odhadnúť situáciu - beauceron, ako strážca je veľmi ostražitý, nie je však jeho zvykom nadmerne a zbytočne štekať.
Niektoré nedospelé zvieratá sa môžu pri styku s neznámymi a nečakanými podnetmi (napr. nepríjemný zvuk) chovať rezervovanejšie a zdroj zvuku najprv z bezpečnej vzdialenosti pozorovať. Nejedná sa však o plachosť ale neskúsený, mladý beauceron takto vlastne odhaduje závažnosť situácie. Netreba sa tým zbytočne znepokojovať, pretože správne vedený mladý beauceron časom vyrastie v neohrozeného psa a dospelý beauceron sa v žiadnom prípade nebojí výstrelov, kriku, ani iných podnetov a je schopný sebaisto a tvrdo zakročiť v hoci i v preplnenej "krčme". Iná situácia by teoreticky mohla nastať, aky by ste si vybrali šteňa s vrodenou plachosťou, čo je však hrubá chyba pri výbere šteňaťa akéhokoľvek plemena. Pri výbere beaucerona platí totiž rovnako ako pri výbere všetkých ostatných plemien, že treba najprv dvakrát merať a až potom rezať (bližie pozri výber šťenaťa a výchova a výcvik beaucerona)
Sebavedomie a nebojácnosť je jednou z jeho najdôležitejších vlastností. Nervózny malý špic je pre svoje okolie skôr nepríjemný ale nervózny a neočakávateľne reagujúci beauceron by predstavoval už vážny problém. V každom prípade vychovať sebavedomého beaucerona nie je ťažké, ak jeho majiteľ vie ako na to. Ten istý pes potom bez problémov znesie dotyk neznámeho človeka, je ho však ochotný napadnúť, ak by ohrozil jeho pána. Na záver popisu povahy beaucerona, by ešte bolo vhodné uviesť, že je to pes, ktorý si všetko dobré i zlé dlho pamätá a ľahko neodpúšťa. Preto je neuvážené a hrubé násilie pri jeho výcviku veľmi škodlivé v prvom rade pre psa a u tvrdých pováh aj pre pre majiteľa (ďalej pozri výchova a výcvik).
Exteriér
Beauceron sa vyskytuje v dvoch farebných variantoch.
Čierny s pálením (obr. vľavo)
a tzv. harlekýn (obr. vpravo), čo je kombinácia čiernej, červenohnedej (pálenej) a
striebornosivej farby.
Čierna s pálením je starým domestikačným znakom, a preto je predpokladanie príbuznosti medzi
beauceronom a rotvajlerom na základe sfarbenia s najväčšou pravdepodobnosťou mylné.
Je však pravdepodobné, že práve beauceron bol jednym z plemien, ktoré sa podieľali na vzniku ďalšieho
uznávaného služobného plemena - na vzniku dobermana. Srsť je krátka z hustou podsadou.
Psa vynikajúco chráni pred nepriaznivým počasím, a preto môže byť v dobre zateplenej búde
celoročne vonku. Ušnice sú u nekupírovaného beaucerona nesené dolu (uplatňuje sa tu podiel krvi
starých dogovitých plemien), najčastejšie sú však kupírované.
Kohútiková výška je u psa 65 - 70 cm a u feny 61 - 68 cm. Najmohutnejší jedinci môžu
presiahnúť hmotnosť 50 kg.
Určenie Beaucerona
Beauceron sa v žiadnom prípade nehodí pre ľudí nervóznych, ktorí by s ním nepremyslene a hrubo zaobchádzali, pre ľudí s nedostatkom času (takí ľudia by si však nemali psa kupovať vôbec) a tiež sa nehodí pre ľudí, ktorí by ho fyzicky nezvládli. Na druhej strane si ho môže zaobstarať i rodina s deťmi, alebo aj starší manželský pár, ak mu budú ochotní poskytnúť láskavú, ale dôslednú výchovu. Na tomto mieste treba vyzdvihnúť, že beauceron má oproti iným u nás bežne používaným služobným plemenám niekoľko predností. Nie je cieľom tieto plemená ohovoriť (správny kynológ vie oceniť aj iné plemená) a preto len všeobecne - v porovnaní s hladkosrstými plemenami je lepšie chránený pred nepriazňou počasia a môže byť celoročne chovaný vonku v zateplenej búde. Na rozdiel od robustných a ťažkých plemien je rýchlejší a pohyblivejší. Celkovo je beauceron pomerne neprešľachtený, nenájdete tu napr. problémy s preuhlením končatín a pod.
výber šteňaťa Beaucerona » späť «