Portrét plemena BEAUCERON
Väčšinou dnešných odborníkov je beauceron považovaný za jedno z najsilneších plemien ovčiarskych psov. Jeho uplatnenie bolo úzko späté s chovom ovcí a hovädzieho dobytka vo Francúzsku. Napriek jeho vynikajúcim pastierskym schopnostiam (dokázal ovládať a usmerňovať stádo z 200 až 300 kusmi ovcí) bolo jeho využitie ďaleko širšie. Okrem práce s ovcami musel byť schopný svoje stádo i ochrániť, predovšetkým pred vlkom, ale i rysom a medveďom. Úplnou samozrejmosťou bola pre neho ochrana svojho pána, jeho rodiny a majetku aj pre zlodejmi a násilníkmi.
V krvi beaucerona sa nachádza okrem časti krvi psov čisto ovčiarskych aj diel krvi starých dogovitých plemien, ktoré dodali k inteligencii ovčiaka aj robustnosť a silu, a aj istú dávku odolnosti voči fyzickej bolesti. Okrem toho disponuje beauceron oproti iným plemenám psov aj dvomi zdvojenými paspárami na zadných nohách, ktoré jednak dokázal využiť v boji (podobne ako mačka na brucho a slabiny nepriateľa) a jednak mu v rozbahnenom teréne poskytovali väčšiu oporu, pretože sa váha tela rozložila na väčšiu plochu. Tvar laby mal veľký význam i pri udržiavaní stability pri prudkých obratoch na klzkom povrchu. Význam zdvojeného paspáru sa v súčasnosti stráca, svedčí však o čistote plemena a je aj istou zvláštnosťou - preto sa v štandarte zachoval dodnes. Spolu s vývojom spoločnosti a zatlačením prirodzených nepriateľov stád, stráca sa v súčasnosti význam robustných pastierskych psov a sú čiastočne nahradzované plemenami ľahšími. No beauceronovi nedala jeho inteligencia, temperament a schopnosť víťaziť v boji zaniknúť. Naopak, našiel si v spoločnosti nové uplatnenia a dnes sa využíva ako služobný, strážny a lavínový pes a samozrejme ako spoločník a ochranca rodiny.
z histórie chovu beaucerona » späť «